Základnou otázkou je, či by štát vôbec mal riešiť následky tejto krízy. Slovenskí milionári totiž pred pandémiou požadovali čo najmenšie vládne zásahy do trhu. Dnes si však len 17 percent z nich myslí, že štát by sa nemal podieľať na podpore hospodárstva. Naopak, až 50 percent sa vyjadrilo, že štát by mal pomáhať minimálne rok od vypuknutia krízy a tretina je presvedčená, že by tak mal robiť, až kým sa ekonomika nedostane na predkrízovú úroveň. Čo je za týmto obratom? „Možno to vysvetliť tým, že keď štát pristúpil k rôznym reštriktívnym opatreniam na zastavenie šírenia vírusu vrátane zatvorenia prevádzok, čím prišlo k obmedzeniu (nielen) podnikateľských slobôd, mal by tieto škody aj kompenzovať. Navyše ekonomikám pomáhajú aj ostatné krajiny Západu, a to v pomere k HDP vo výrazne väčšej miere,“ uvádza prieskum J&T BANKA Wealth Report.
Príležitosť na reštrukturalizáciu hospodárstva
Líšia sa aj názory na konkrétnu formu pomoci. Takmer polovica slovenských milionárov tvrdí, že štát by mal koronakrízu využiť ako príležitosť na reštrukturalizáciu hospodárstva smerom k progresívnejším a modernejším odvetviam, ktoré stavajú na vyššej pridanej hodnote. Pomoc pri oživení ekonomiky by teda mala smerovať na transformáciu smerom k znalostnej a digitálnej ekonomike. Milionári preto žiadajú masívne investície zo strany štátu do vedy a výskumu, ale aj na dokončenie dopravnej infraštruktúry či zlepšenie podnikateľského prostredia namiesto neadresnej podpory spotreby, ktorá pre postihnutých krízou ani ekonomiku neprináša dlhodobé riešenia.
Necelá tretina z milionárov preferuje najmä kompenzáciu škôd, ktoré im reštrikcie spôsobili, a 16 percent sa vyjadrilo, že vláda by mala použiť peniaze na zmiernenie sociálnych dosahov pandémie. Pri konkrétnych opatreniach sa drvivá väčšina vyslovila za to, že by sa tak malo diať najmä prostredníctvom rôznych daňových úľav, ktoré sú štandardným nástrojom napríklad v Nemecku.
Ako to robia inde?
Európska únia sa už v júli 2020 dohodla na fonde pomoci za 750 miliárd eur. Všetky členské štáty musia ešte pripraviť svoje národné plány, ako túto pomoc využijú. Očakáva sa, že pomôžu najmä pri veľkých modernizačných projektoch. Schválenie fondu sa pre politické spory s Poľskom a Maďarskom zdržalo. Jednotlivé krajiny si však okrem tohto spoločného fondu pripravili aj vlastné plány pomoci. Už spomínané Nemecko schválilo dva dodatky k rozpočtu – 156 miliárd eur v marci a 130 miliárd eur v júni. Financovať to chcú vydaním dlhopisov za 218,5 miliardy eur. Z týchto peňazí sa platil nákup zdravotníckeho vybavenia, vývoj vakcíny, ale aj opatrenia na pomoc ekonomike. Medzi nimi bola podpora krátkodobého zamestnávania (kurzarbeit), granty vo výške 50 miliárd eur pre malé podniky a živnostníkov či bezúročný odklad daní do roku 2021.
Júnový balíček stimulov obsahoval dočasné zníženie DPH, granty pre najviac zasiahnuté malé a stredné podniky, ručenie za úvery, ale aj podporu a investície do zelenej energie a digitalizácie. Väčšinu z týchto opatrení by podporili aj slovenskí milionári. Okrem tejto federálnej finančnej pomoci schválili ďalšie balíčky aj jednotlivé spolkové štáty. Ich celková výška je 141 miliárd eur priamej pomoci a 70 miliárd eur záruk za úvery. Pri čiastočnom lockdowne počas druhej vlny schválilo Nemecko ďalšie opatrenia vrátane kompenzácie ušlého zisku do výšky 75 percent.
Veľká Británia si už rieši pomoc pre ekonomiku mimo rámca EÚ. Na podporu podnikov vyčlenila najprv 29 miliárd libier. V tejto sume boli zahrnuté prázdniny na daň z nehnuteľností, priame pôžičky pre malé firmy v zasiahnutých sektoroch či kompenzácia nemocenskej. Britská vláda postupne vypracovala tri schémy na pôžičky pre podniky. Platby DPH za druhý štvrťrok odložili do konca roka a daň z príjmu pre živnostníkov o 6 mesiacov. Zaviedli tiež kompenzácie pre živnostníkov a zamestnancov s núteným voľnom. V júli, v septembri a v novembri schválili tri balíčky na ochranu pracovných miest – tie obsahujú najmä kompenzácie pre podniky, ktoré museli pre opatrenia zavrieť.
Porovnateľné s nami
Aby sme nepísali len o veľkých krajinách s dostatkom zdrojov, uvedieme ako posledný príklad Portugalsko. Táto 10-miliónová krajina má v prepočte na obyvateľa porovnateľné HDP so Slovenskom. Ako sa popasovali s následkami krízy tam? Okrem ďalších peňazí na zdravotníctvo a školstvo vyčlenilo Portugalsko 600 miliónov eur mesačne na kompenzáciu príjmov pre zamestnancov s núteným voľnom. Na postupnú normalizáciu podnikania dalo Portugalsko 1,3 miliardy a ďalších 13 miliárd eur poskytlo v podobe ručenia za úvery pre malé a stredné podniky zasiahnuté krízou. Na odklady daní a odvodov išlo 7,9 miliardy eur. Ďalšie peniaze sú určené na priamu podporu živnostníkov a nezamestnaných. V novembri Portugalsko schválilo 800 miliónov grantov pre malé podniky a ďalších 800 miliónov záruk za úvery pre ne.
