Investície

Akcie zahraničných firiem si už šiesty rok po sebe udržali prvé miesto z hľadiska očakávaného najzaujímavejšieho zhodnotenia medzi slovenskými dolárovými milionármi. Nadpolovičná väčšina z nich verí v ich rast, podobne ako v minulom roku. U českých milionárov patria akcie na druhé miesto, pričom ich preferuje viac ako 44 percent opýtaných. Bohatí investori v oboch krajinách veria v pokračovanie býčieho trendu na Wall Street, ktorá zostáva dominantným akciovým trhom sveta. Jeho rast podporuje rozmach umelej inteligencie, solídny hospodársky výkon a priaznivé podnikateľské prostredie podporené dereguláciou a daňovými stimulmi.
Očakáva sa, že pozitívny vývoj bude nasledovať aj v ďalších regiónoch – v Európe, Japonsku aj na rozvíjajúcich sa trhoch, ktoré ťažia z fiškálnej expanzie, silnejúcich mien a väčšej obchodnej stability po uzavretí nových dohôd medzi Spojenými štátmi a ich hlavnými partnermi. Ustupujúce inflačné tlaky a uvoľňovanie menovej politiky naprieč ekonomikami vytvárajú priestor pre zlepšenie globálnej aktivity. V takomto prostredí by mal pokračovať aj rast firemných ziskov, čo ďalej podporuje priaznivé vyhliadky akciových trhov.

Dôvera v potenciál zhodnotenia private equity medzi milionármi v česko-slovenskom priestore dosiahla rekordné úrovne. Oproti minulému roku vzrástla o 15, respektíve 16 percentuálnych bodov, čo je najvyšší nárast spomedzi všetkých hlavných typov investícií. U českých milionárov sa private equity po prvý raz stalo investíciou, od ktorej očakávajú najzaujímavejšie zhodnotenie v nasledujúcom roku. Na Slovensku mu patrí druhé miesto s len malým odstupom.
Rastúca dôvera sa premieta aj do zvyšujúceho sa podielu private equity v majetkových portfóliách. Investori oceňujú jeho diverzifikačný efekt mimo tradičných trhov, najmä v čase vysokého ocenenia akcií a geopolitických napätí. Neobchodovateľnosť týchto investícií ponúka nižšiu volatilitu a slabšie prepojenie s hospodárskym cyklom. Navyše, keďže nejde o bežné a masovo dostupné aktíva, ich ocenenie zostáva v porovnaní s veľkými verejnými trhmi, najmä s americkým Big Techom, priaznivejšie. To z private equity robí zaujímavú alternatívu s atraktívnym pomerom výnosu a rizika, a to v prostredí solídneho ekonomického rastu a stabilných inflačných podmienok podporených postupným oživovaním úverovej aktivity.

Reality patria dlhodobo medzi najobľúbenejšie investície dolárových milionárov v česko-slovenskom regióne a predstavujú významnú časť ich majetku. Investori im pripisujú aj vysoký potenciál zhodnotenia. Ponuka stavebných pozemkov, najmä v atraktívnych lokalitách veľkých miest, zostáva obmedzená, čo spolu s poklesom úrokových sadzieb po uvoľnení menovej politiky a rastom miezd pri stabilnom trhu práce vytvára tlak na rast cien. K obmedzenej ponuke prispieva aj pomalé povoľovanie výstavby, ktoré zaostáva za okolitými krajinami a zvyšuje náklady na nové projekty.
Na druhej strane, atraktivita komerčných nehnuteľností – najmä kancelárií, skladov a obchodných centier – je dnes nižšia než pred niekoľkými rokmi. Svoje zohráva zhoršené vnímanie podnikateľského prostredia na Slovensku, rast daňového a odvodového zaťaženia i absencia reforiem, ktoré by podporili hospodársky rast. K opatrnosti investorov prispieva aj politická neistota a obavy o ďalšie smerovanie krajiny v rámci západných štruktúr. Svoju rolu zohráva napokon aj fakt, že obdobie extrémne nízkych úrokových sadzieb, ktoré realitám dlhodobo prialo, je už minulosťou.

Zlato aj bitcoin, ako najznámejšia kryptomena, si od jesene minulého roka pripísali viac než 50-percentný rast. Aj preto ich čoraz viac milionárov vníma ako atraktívne investície s potenciálom ďalšieho zhodnotenia. Dôvodom je obava zo znehodnocovania mien v prostredí rastúceho zadlženia vyspelých krajín, najmä Spojených štátov, kde chýbajú presvedčivé kroky na konsolidáciu verejných financií. Investori sa obávajú, že vlády a centrálne banky môžu riešiť vysoký dlh prostredníctvom vyššej inflácie, čo znižuje reálnu hodnotu peňazí.
Ďalším faktorom je neistý geopolitický vývoj pri presune sveta od jednostrannej dominancie Západu k multipolárnemu usporiadaniu. Súperenie medzi Spojenými štátmi a Čínou prirodzene zvyšuje napätie, čo podporuje dopyt po bezpečných aktívach. K priaznivému vnímaniu zlata prispieva aj rastúca nákupná aktivita centrálnych bánk, predovšetkým čínskej PBOC, ktorá znižuje svoju závislosť od dolára. Tento trend zosilnel po zmrazení ruských devízových rezerv na Západe, čo posilnilo snahu mnohých krajín diverzifikovať svoje rezervy.
Časť milionárov zároveň vníma kryptomeny ako rizikovejšie, no zaujímavé špekulatívne aktívum, ktoré môže ťažiť z vyššej ochoty investorov podstupovať riziko na finančných trhoch.

Atraktivita podnikových dlhopisov medzi slovenskými a českými dolárovými milionármi v uplynulom roku citeľne klesla. Dôvodom je pokračujúce uvoľňovanie menovej politiky hlavných centrálnych bánk, ktoré sa pravdepodobne blíži ku koncu. Tento vývoj znižuje priestor pre ďalší rast cien dlhopisov a zároveň vedie k poklesu výnosov pri nových emisiách. Výsledkom je menej priaznivý pomer medzi celkovým výnosom a rizikom, ktoré investori podstupujú.
Záujem o korporátne dlhopisy navyše oslabuje priaznivé prostredie pre rizikovejšie aktíva, ako sú akcie či private equity, ktoré ponúkajú vyšší potenciál zhodnotenia v prostredí oživujúcej globálnej ekonomiky.

Z výsledkov prieskumu vyplýva globálny trend ochladenia záujmu o investície do umenia a zberateľských predmetov. V Česku ešte v roku 2022 považovalo viac ako pätina milionárov tieto aktíva za sľubné z hľadiska zhodnotenia, zatiaľ čo v aktuálnom roku je to už menej než desatina. Na Slovensku sa podiel znížil z 20 percent v roku 2023 na sedem percent v tomto roku.
Pokles záujmu má ekonomické aj generačné dôvody. V čase vysokej inflácie rástli ceny umeleckých diel, keď investori hľadali spôsoby, ako uchovať hodnotu majetku. S ústupom inflačných tlakov sa však dopyt prirodzene oslabil. Zároveň dochádza k zmene preferencií – staršia generácia uprednostňovala moderné umenie či veterány z 50. až 70. rokov, zatiaľ čo mladší milionári inklinujú k estetike 80. a 90. rokov. Umenie 20. storočia tak stráca časť svojej investičnej príťažlivosti, keďže nenachádza dostatok nových kupcov a jeho výkonnosť postupne klesá.