Spoločnosť

Slovenskí a českí dolároví milionári preukazujú silné zameranie na finančnú stabilitu a zabezpečenie svojich rodín do budúcnosti, čo sa ukazuje ako prioritný faktor v ich dlhodobých plánoch. Až 85 % slovenských milionárov kladie dôraz na zabezpečenie budúcnosti svojich najbližších, čo je trend, ktorý sa podobne prejavuje aj medzi českými milionármi. Tento prístup odzrkadľuje silnú orientáciu na rodinnú stabilitu a pokračovanie v dedičstve, čím sa vytvára finančne udržateľná základňa pre ďalšie generácie.

Zaujímavým a rozšíreným trendom medzi slovenskými milionármi je aj túžba zostať aktívnym aj v pokročilom veku. Až 67 % slovenských milionárov uvádza, že by si už mohli dovoliť oddych, no stále aktívne pracujú. Takýto postoj nie je len o zvyšovaní finančnej stability, ale aj o udržiavaní osobného rozvoja a profesionálnej angažovanosti. Tento trend, ktorý je výrazný aj v mladšej generácii, naznačuje, že aj medzi bohatšími ľuďmi existuje silná túžba po neustálom raste a rozvoji, pričom 63 % mladších milionárov sa zameriava na dosiahnutie úspechu nezávisle od pomoci svojich rodičov. Tento postoj svedčí o hodnotách autonómie a samostatnosti, ktoré mladí podnikatelia a investori vnímajú ako nevyhnutné pre ich vlastné úspechy.

Podpora mladších generácií je pre slovenských milionárov rovnako dôležitá. Až 62 % z nich ochotne zdieľa svoje skúsenosti a know-how s mladšími podnikateľmi a investormi. Tento prístup ukazuje ich ochotu pomáhať iným dosiahnuť úspech a investovať do budúcnosti podnikania, čím prispievajú k rastu nových lídrov. Množstvo milionárov sa tiež obklopuje ľuďmi, ktorí zdieľajú ich vášeň pre technológie a podnikanie – tento trend je vyjadrený u 61 % respondentov, čo ukazuje, že spoločné hodnoty a nadšenie sú silnými faktormi pri formovaní ich pracovného a osobného okolia.

Vnímanie úspechu medzi milionármi sa zároveň výrazne zameriava na kolektívne úsilie. Viac ako polovica milionárov považuje veľký úspech za tímovú záležitosť, pričom schopnosť spoliehať sa na ostatných a spolupracovať je pre nich kľúčová. Tento tímový prístup je podľa nich nevyhnutný na dosahovanie trvalého úspechu a rozvoja v podnikaní, čo odzrkadľuje ich prístup k zodpovednosti, dôvere a vzájomnej podpore.

Celkovo tieto hodnoty naznačujú, že slovenskí a českí milionári, aj napriek tomu, že si už môžu užívať komfortný život, stále kladú dôraz na aktívny prístup, samostatnosť, vzájomnú spoluprácu a neustály rozvoj ako základné piliere, ktoré formujú ich úspech a naplnenie v osobnom i profesionálnom živote. 

Slovenskí dolároví milionári pravidelne prispievajú na dobročinné účely, pričom 28 % z nich otvorene deklaruje dary na charitu. Zaujímavé však je, že až 58 % slovenských milionárov túto otázku odmietlo komentovať. Tento postoj môže byť výrazom preferencie súkromia a skromnosti v oblasti filantropie – pre mnohých môže byť dobročinnosť vnútornou záležitosťou, ktorú nepovažujú za potrebné zverejňovať. V kontexte spoločenského prostredia na Slovensku môžu tiež cítiť obavu, aby sa ich filantropické aktivity nevnímali ako snaha o sebaprezentáciu.

Jednou z hlavných oblastí, do ktorej slovenskí milionári prispievajú, je podpora sociálne slabých rodín – až 44 % z nich zameriava svoje dary práve sem, čo je dvakrát viac než v Českej republike. Tento rozdiel môže súvisieť s väčšou sociálnou nerovnosťou na Slovensku a potrebou podporovať zraniteľné skupiny.

Výraznejší záujem slovenských milionárov o ochranu prírody sa prejavuje tým, že 29 % z nich prispieva na environmentálne projekty, čo kontrastuje s 8 % v Českej republike. Tento prístup môže odrážať povedomie o zraniteľnosti prírodných zdrojov Slovenska alebo rastúcu túžbu po ich ochrane v dôsledku environmentálnych zmien, ktoré sa priamo dotýkajú kvality života.

Podpora nezávislej žurnalistiky má na Slovensku taktiež svoje miesto, pričom 18 % milionárov uvádza, že do tejto oblasti prispieva. Českí milionári sa, naopak, viac zameriavajú na sponzorovanie športových aktivít, čo ukazuje rozdielny pohľad na prioritné oblasti podpory medzi týmito dvoma krajinami.

Ďalšími oblasťami, na ktoré sa slovenskí milionári zameriavajú sú vzdelávanie, školstvo, zdravotná starostlivosť, pomoc Ukrajine a Ukrajincom či podpora detských domovov.. Tento široký záber záujmov naznačuje, že slovenskí milionári vnímajú sociálnu zodpovednosť ako komplexnú tému a snažia sa podporovať viaceré kľúčové oblasti, ktoré považujú za dôležité pre zdravý a udržateľný rozvoj spoločnosti.

Hoci sú slovenskí dolároví milionári v rovine bohatnutia optimistickí, pokiaľ ide o nasledujúcich 12 mesiacov, z dlhodobého hľadiska vidia, že svet, a teda aj oni sami budú čeliť viacerým výzvam či hrozbám. Patrí medzi ne rastúce verejné zadlženie, starnutie populácie, meniaci sa geopolitický reliéf sveta, kde Spojené štáty prestávajú byť jedinou dominantnou veľmocou a Západu začína konkurovať globálny Juh, s čím súvisia aj rastúce riziko obchodných (aj skutočných) vojen a narušovania dodávateľských reťazcov či presadzovanie zelenej energetickej politiky.

Dolároví milionári sú však ako investori zvyknutí vnímať zmeny vo svete ako príležitosti.

Boháči sa zhodnú na tom, že verejné financie mnohých vyspelých krajín sveta vrátane Spojených štátov sú na negatívnej a ťažko udržateľnej trajektórii. Zároveň vidia, že príslušní tvorcovia hospodárskych politík neberú vážnosť rastúcich dlhov úplne vážne a obávajú sa, že budú „riešené“ formou vyššej inflácie, okrem iného aj pre rast daňového zaťaženia.  

Milionári pozorujú, že mnohé rozvíjajúce sa krajiny a ich centrálne banky sa snažia diverzifikovať od dolára v devízových rezervách z dvoch hlavných dôvodov: po prvé pre už spomínané obavy o stav verejných financií USA (a rastúce zadlženie, ktoré bude pokračovať bez ohľadu na to, kto bude sedieť v Bielom dome) a po druhé pre tzv. sankčné riziko, ktoré vzniklo zmrazením ruských devízových rezerv Západom. Jednoducho rivali USA/Západu nechcú vystaviť svoje rezervy svojvôli Washingtonu. Milionári sa preto obávajú slabnutia dolára a naznačujú ochotu diverzifikovať portfólio viac mimo dolárových aktív, keď Spojené štáty prestávajú byť jedinou dominantnou veľmocou vo svete.

Zvýšená geopolitická neistota, ktorá bude mať negatívny vplyv na stabilitu makroprostredia s rizikom obchodných vojen a narúšania logistických reťazcov pri výkyvoch inflácie a dynamiky hospodárskeho rastu, by mohla spôsobovať väčšie výkyvy na akciových trhoch a ich pomalší rast, okrem iného aj pre vyššie dlhopisové výnosy pre vyššie verejné dlhy. Milionári plánujú na to reagovať zvýšením podielu neverejných investícií (private markets, najmä private equity) vo svojich investičných portfóliách. Súkromné investície majú nižšiu koreláciu s hospodárskym cyklom a tradičnými verejne obchodovanými aktívami. Zároveň nepodliehajú takým výkyvom hodnoty ako verejne obchodované tituly. Zároveň chcú zvýšiť podiel hodnotových a dividendových akcií na úkor rastových (najmä technologických), ktoré majú bohaté valuácie.

Milionári majú jasno v tom, že ideologicky riadená zelená transformácia najmä v EÚ, bez ohľadu na ekonomické racio, na konci dňa narazí na realitu a Európa bude potrebovať viac spoľahlivých energetických zdrojov, ktoré nie sú závislé od počasia. Preto značná časť z nich plánuje investovať do konvenčnej energetiky.

Geopolitické bublanie medzi kolektívnym Západom a globálnym Juhom bude vyvolávať bezpečnostné otázniky. Mnohí milionári predpokladajú, že výdavky na zbrojenie v pomere k HDP na Západe a najmä v EÚ (ktorá si dlho vyberala mierovú dividendu) sa budú ďalej zvyšovať, kým nepríde k zlepšeniu sily armád. Investične preto dáva podľa menšej časti milionárov zmysel investovať do zbrojárskeho sektora.

Napriek tomu, že milionári súhlasia s rizikami vyšších inflačných tlakov, ktoré by sa mohli pohybovať mierne nad cieľmi centrálnych bánk, len približne tretina z nich plánuje zvýšiť podiel komodít v portfóliu, ktoré z historického hľadiska dokázali udržať kúpnu silu kapitálu.

Aj keď sa ťažisko ekonomickej sily bude presúvať zo Západu smerom do Ázie a na globálny Juh, zvýšiť investície v tomto regióne plánuje len 33 percent dolárových milionárov.