Milionári očakávajú výšku inflácie medzi 10 až 15 percentami.
Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie
Hodnotenie ekonomickej situácie sa oproti prieskumu z roku 2021 zhoršilo u slovenských aj českých milionárov. Je teda vnímaná ako čoraz väčšia hrozba z hľadiska investícií a ide o historicky najhorší výsledok meraní prieskumu J&T BANKY. Rovnako zhoršene vníma situáciu aj československá verejnosť. Vysvetlenie možno nájsť v pokračovaní chaotických nekoncepčných opatrení tvorcov politík, ktoré sa neskončili pri pandémii koronavírusu, ale pokračovali aj v prípade tém ako vysoká inflácia či energetická kríza. Najmä vlajkové lode priemyslu avizujú, že kompenzačné opatrenia vlád sú nesprávne nastavené a nedostatočné. Absurdne sú vnímané snahy uvaliť mimoriadne dane či odvody na vybrané sektory ekonomiky a zároveň veľkými priehrštiami necielene rozdávať peniaze domácnostiam. Na Slovensku sa k tomu pridáva predlžujúca sa vládna kríza, čo znižuje nádej na konštruktívne riešenia a reformy. Všetky tieto faktory zvyšujú neistotu a pôsobia nepriaznivo na investície, čo sa negatívne podpíše na ekonomickom raste.
Ako hodnotia dolároví milionári súčasnú ekonomickú situáciu na škále od 1 (hrozba pre investovanie) do 10 (príležitosť pre investovanie)
Vývoj bohatstva a majetku
Globálna a špeciálne ekonomika nášho regiónu čelila v minulom roku viacerým vzájomne súvisiacim negatívnym vplyvom. Počnúc komoditným ponukovým šokom (nielen) pre vojnu na Ukrajine cez multidekádne vysoké inflačné tlaky s akútnou potrebou centrálnych bánk ju začať krotiť, zvýšené geopolitické napätie súvisiace s Ukrajinou a v širšej perspektíve so snahami o narušenie unipolarity sveta až po prehĺbenie narušených logistických reťazcov aj pre politiku nulovej tolerancie covidu-19 v Číne.
Takéto prostredie zvýšenej neistoty a podkopanej ekonomickej aktivity spomaľovalo ekonomický rast, pričom vyššie trhové úrokové sadzby ako dôležitý diskontný faktor tlačili nadol nielen ceny rizikovejších aktív, ale aj bezpečne vnímaných štátnych dlhopisov. Pri poklese likvidity na trhoch sa pritom do defenzívy dostávali aj mnohé reálne či alternatívne aktíva.
Všetky tieto faktory sa negatívne podpísali pod mieru bohatnutia dolárových milionárov, a to nielen na Slovensku či v Českej republike. Príspevok investícií do akcií, dlhopisov, nehnuteľností či private equity k rastu bohatstva sa medziročne znížil a v určitej miere to platí aj o príspevku z podnikania či zo zamestnania.
Prieskum ukázal, že len 36 percent slovenských a 53 percent českých milionárov uviedlo, že ich majetok za ostatný rok narástol alebo výrazne narástol, kým v roku 2021 to bolo 65 percent (SR), respektíve 76 percent (ČR). Nezmenenú úroveň bohatstva reportovalo 36 percent slovenských a 28 percent českých bohatých, čo predstavuje zhodne v oboch krajinách medziročný prírastok o 8 percentuálnych bodov. Dvadsaťjeden percent našich milionárov a 18 percent českých uviedlo, že ich majetok poklesol, čo predstavuje značný nárast oproti predchádzajúcim trom rokom.
Vývoj bohatstva milionárov v roku 2022
Čo prispelo ku zmene bohatstva
Očakávaný vývoj bohatstva a majetku
Necelých 40 percent dolárových slovenských milionárov a 56 percent českých milionárov očakáva, že hodnota ich majetku v roku 2023 porastie, čo je podstatne nižší podiel ako v predošlom prieskume. Badať tak skepsu ohľadne ďalšieho bohatnutia. Stojí za tým očakávanie chladnutia globálneho aj lokálneho ekonomického rastu, pričom existuje významné riziko toho, že slovenská aj česká ekonomika skončí v tomto roku v (plytkej) recesii podobne ako eurozóna ako celok.
Podpíše sa pod to bremeno vyšších cien energií a pokračovanie vysokých inflačných tlakov na biznis aktivitu a spotrebu domácností. Okrem toho vyššie úrokové sadzby a možná firemná zisková recesia môžu znamenať, že ceny akcií či dlhopisov vrátane podnikových sa na trhoch v najbližšom čase nemusia podstatne odraziť, a to aj po ukončení cyklu zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami.
Očakávaný vývoj bohatstva 2023
Akcie, nehnuteľnosti a dlhopisy budú hlavným zdrojom investičného bohatnutia
Slovenskí milionári očakávajú, že k zmene ich bohatstva v nasledujúcom roku prispejú najmä príjmy z podnikania či zo zamestnania. Významným faktorom zmeny ich bohatstva bude naďalej súbor viacerých investičných nástrojov finančného trhu – akcie (40 %), dlhopisy (29 %), investičné nehnuteľnosti (27 %), alternatívne investície (14 %) či investície do private equity (8 %).
Čo prispeje k zmene bohatstva v nasledujúcich 12 mesiacoch
Milionári a hrozby
Najväčšie negatívne vplyvy na tvorbu a udržanie bohatstva budú mať pre milionárov z krajiny pod Tatrami a aj z Českej kotliny v tomto roku najmä tri faktory – vysoká inflácia, energetická kríza a vojna na Ukrajine.
Ekonomické prognózy síce ukazujú, že inflácia by mala v tomto roku zvoľňovať svoju dynamiku, no ostane naďalej nepríjemne vysoká, vzdialená od cieľov centrálnych bánk a zhodnotenie máloktorého aktíva s ňou v najbližšom čase bude držať krok.
Je zrejmé, že energetická kríza bude beh na dlhú trať a jej riešenie stojí najmä na strane masívnych investícií do nových zdrojov, čo nejaký čas potrvá. Špeciálne v časoch vyšších úrokových sadzieb a v prostredí, kde tvorcovia hospodárskych politík plánujú mimoriadne zdanenie energetických firiem, čím im ostane menej peňazí na expanziu.
A aj keď ceny ropy, plynu a následne aj elektriny prestanú rásť a zastabilizujú sa či v lepšom prípade do istej miery poklesnú, najmä posledné dve uvedené komodity ostanú v Európe na niekoľkonásobku úrovní z čias spred vypuknutia ponukového šoku (a výrazne vyššie ako v iných častiach sveta), čo bude výrazne zhoršovať konkurenčné postavenie európskeho biznisu, a to najmä energeticky náročných odvetví. Vojna na susednej Ukrajine predstavuje veľký faktor neistoty, ktorý bude prispievať k vyšším cenám energií a obmedzovaniu firemnej investičnej aktivity.
Táto trojica tém zatienila všetky ostatné zvyčajné problémy ako korupcia, neefektivita verejných inštitúcií či vysoké dane. Priblížiť sa k nim z hľadiska významnosti vplyvu na bohatstvo dokázala do istej miery len neschopnosť vlády zásadne zlepšiť hospodárske prostredie namiesto riešenia populistických, mediálne vďačných tém.
Prieskum ukázal, že globálne ekonomické problémy súvisiace s koronavírusom predstavujú podstatne menšiu prekážku vytvárania bohatstva v porovnaní so stavom pred 12 mesiacmi.
Porovnanie s populáciou
Tak na Slovensku, ako aj v Česku všeobecná populácia považuje vojnu na Ukrajine za menšiu hrozbu pre podnikanie a ekonomiku než milionári. Môže to byť spôsobené lepším rozhľadom milionárov a uvedomením si, ako sú súčasná vysoká inflácia a energetická kríza ovplyvnené práve vojnovým konfliktom.
Naopak, slovenská populácia sa pri hodnotení faktorov vplyvu na vývoj bohatstva s dolárovými milionármi zhoduje v úlohe inflácie pri udržiavaní majetku. Za hrozbu ju považuje 63 percent slovenských milionárov aj 63 percent všeobecnej slovenskej populácie.
Faktory s najväčším vplyvom na bohatstvo 2023
Očakávania inflácie
Viac ako 50 percent slovenských a českých dolárových milionárov predpokladá, že inflácia sa v tomto roku bude pohybovať v rozpätí 10 až 15 percent. Až 18 percent našich a 14 percent tých českých si myslí, že táto úroveň bude dokonca prekročená. Očakávania verejnosti sú pritom ešte vyššie, keď vyše tretina ľudí na oboch stranách rieky Moravy očakáva viac ako 15-percentný rast spotrebiteľských cien. Populácia je jednoducho skeptickejšia ohľadne inflačného vývoja, keď v ostatných mesiacoch čelí vysokej inflácii najmä pri tovaroch a službách, s ktorými často prichádza do kontaktu.
Celkovo ekonomické predpovede, ako aj odhady milionárov vidia pokračovanie prostredia vysokej inflácie na úrovni niekoľkonásobku cieľových dvojpercentných úrovní centrálnych bánk, keď budú naďalej stúpať ceny energií a potravín, čo sa bude prelievať do celej ekonomiky v rámci druhotných efektov.
Očakávaná inflácia 2023
Príčiny vysokej inflácie
Až 62 percent slovenských dolárových milionárov označilo dlhodobú uvoľnenú menovú politiku centrálnych bánk s nulovými sadzbami a kvantitatívnym uvoľňovaním za hlavnú príčinu inflácie. Sekunduje jej vojna na Ukrajine, ktorú označilo za rozhodujúcu 61 percent milionárov. Potom s odstupom nasleduje s 38 percentami snaha Ruska vyvolávať globálnu nestabilitu a tým zvyšovať ceny ropy a plynu a rovnako s 38 percentami presadzovanie zelenej politiky nestabilných obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ a nedostatočné investície Západu do nových nálezísk fosílnych zdrojov pri súčasnom sprísňovaní ekologických noriem v energetickom priemysle.
Až 32 percent milionárov naznačilo, že k inflácii prispeli aj kompenzačné opatrenia vlád počas pandémie koronavírusu, a 30 percent vidí za vysokou infláciou logistickú krízu. Okrem toho veľa bodov získali aj vysoké štátne dlhy či dlhodobé podcenenie Ruska zo strany Nemecka. Zhrnuté, milionári si myslia, že inflácia nemá jedinú príčinu. Ide o kombináciu dlhodobých vplyvov ako monetárna politika lacných peňazí, vysoké štátne dlhy a nezodpovedná energetická politika spolu so spúšťačmi, ktorými sú vojna na Ukrajine či dosahy covidu.
Hlavné príčiny súčasnej vysokej miery inflácie
Postoje k inflácii a zaistenie
Drvivá väčšina slovenských aj českých dolárových milionárov má veľké obavy z negatívnych dosahov inflácie na bežné domácnosti a na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti, ktorým môže hroziť nárast existenčných problémov. To môže viesť k ich politickej radikalizácii, keď môžu začať byť nespokojní s trhovou ekonomikou a v extrémnom prípade so samotnou demokraciou a s ňou spojenou slobodou podnikania, mierou prerozdeľovania zdrojov či so súkromným vlastníctvom.
Milionári sa však z investičného uhla pohľadu nevymedzujú špeciálne voči inflácii. Osemdesiat percent z nich je presvedčených, že majú optimálne zostavené investičné portfólio, ktoré infláciu z dlhodobého pohľadu prekoná, i keď v najbližšom čase bude jeho výnos za rastom spotrebiteľských cien zaostávať. Sotva možno očakávať, že z dlhodobého hľadiska zostane inflácia na súčasných extrémnych úrovniach, jej pokles by mal pomôcť rizikovým aktívam k návratu k dlhodobému rastu. Preto milionári ani v súčasných vypätých chvíľach na finančných trhoch nepanikária, zachovávajú chladnú hlavu a ostávajú zainvestovaní. Uvedomujú si, že niekedy to najlepšie, čo môžu ohľadne investícií urobiť, je čakať. Jednoducho dať trhom čas, kým výkyvy odznejú, vráti sa prevažujúci rastový trend a ich aktíva doručia želané zhodnotenie. Vedia zároveň, že sa im neoplatí vyskakovať z trhu a časovať ho, čo systematicky nedokáže nikto, ale radšej pravidelne dokupovať, špeciálne pri korekciách. Prikláňajú sa k názoru, že základom úspechu pri investovaní je trpezlivosť.
Názor na sadzby ECB
Mnohí slovenskí dolároví milionári majú kritický postoj voči menovej politike ECB, keď jej dlhodobú monetárnu expanziu považujú za jednu z rozhodujúcich príčin aktuálnej vysokej inflácie. Tridsaťpäť percent z nich uviedlo, že banka bola „behind the curve“, teda začala zvyšovať úrokové sadzby príliš neskoro a príliš pomaly vzhľadom na ekonomický (a inflačný) vývoj.
ECB dlho preferovala podporu koronaoživovania nulovými sadzbami a nákupmi aktív, keď sa obávala, že ak by túto podporu ukončila, mohlo by prísť k uduseniu ekonomického rastu. Ďalším, hoci jasne nevysloveným faktorom pri menovej autorite, prečo začala oneskorene a pomaly s odoberaním menovej akomodácie, bola obava z dlhovej krízy, keď by sa predražilo požičiavanie si peňazí vysoko zadlženými a nízko konkurencieschopnými perifériami eurozóny. S takýmto obozretným prístupom ECB súhlasilo len 18 percent milionárov.
Každý tretí slovenský milionár si myslí, že je jedno, čo by robila ECB so sadzbami, z krátkodobého pohľadu by to nemalo veľký vplyv na infláciu. Rast cien v eurozóne má príčinu predovšetkým na strane agregátnej ponuky v dôsledku energetického šoku a narušených dodávateľských reťazcov, voči čomu je do značnej miery ECB bezmocná, keď dokáže priamo vplývať len na stranu agregátneho dopytu. Tento pohľad hovorí o tom, že ani skoršie a rýchlejšie zvyšovanie sadzieb by neznamenalo, že by sa začalo okamžite ťažiť viac ropy, ktorá by následne zlacnela, alebo že by medzinárodný obchod mal lusknutím prsta k dispozícii viac prepravných kontajnerov.
Postoje k inflácii
Energetická kríza
Energetická kríza, ktorá sa výrazným spôsobom podpisuje pod súčasné vysoké inflačné tlaky, má podľa dominantnej väčšiny dolárových milionárov riešenie na ponukovej strane energetického trhu. Milionári teda vo všeobecnosti preferujú masívne investície do nových energetických zdrojov vrátane elektrární. Zníženie cien energií možno dosiahnuť zmenou postoja k odmietaniu jadrovej energetiky.
Viac ako 70 percent slovenských milionárov si myslí, že k energetickej úľave by prispela aj revízia a zreálnenie ambicióznych ekologických cieľov v rámci Green Dealu, ktorý tak, ako je teraz postavený, bude prispievať k deindustrializácii Európy pre stratu konkurencieschopnosti výroby práve v dôsledku vysokého energetického bremena. Európske ceny energií sú vo všeobecnosti niekoľkonásobne vyššie ako v Spojených štátoch či v Ázii. Viac ako polovica milionárov sa prikláňa k názoru zrušiť systém emisných kvót, ktorý je európskou raritou a neexistuje v žiadnom inom regióne sveta. Sú to práve emisné povolenky, ktoré prispievajú k rastu účtov za energie. Len malá časť milionárov si však myslí, že by bolo správne rozbehnúť ťažbu bridlicového plynu v Európe (podľa vzoru Spojených štátov), ktorá nie je šetrná k životnému prostrediu. Zásoby bridlicového plynu na starom kontinente však podľa prieskumov predstavujú jeho viac ako 50-ročnú spotrebu. Len tretina milionárov by chcela riešiť energetickú krízu zrušením sankcií EÚ voči Rusku.
Tri štvrtiny milionárov si myslia, že je správne, aby vlády zaviedli rôzne kompenzačné opatrenia pre ohrozené skupiny obyvateľov s cieľom poskytnúť im úľavu pred vysokými cenami energií a infláciou.
Rovnaké percento milionárov by zaviedlo aj stimulačné mechanizmy na zníženie spotreby energií v ekonomike. Okrem toho by takmer 70 percent z nich znížilo DPH na potraviny, energie a pohonné hmoty. No len 42 percent milionárov si myslí, že ceny energií pre domácnosti a podniky by mali byť vo veľkom kompenzované bez ohľadu na verejné financie.
Naopak, takmer 80 percent z nich hovorí, že obmedzenie výdavkov štátu (ktoré v ostatných rokoch rastú mimoriadne dynamickým tempom) a nezvyšovanie dlhu je dlhodobá cesta, ktorá prispeje k utlmovaniu inflačných tlakov. Len menšia časť milionárov by sa priklonila k zavedeniu mimoriadnych daní a odvodov na vybrané sektory ekonomiky s cieľom získať peniaze a prerozdeliť ich na kompenzačné opatrenia. Väčšina z nich si uvedomuje, že dodatočné dane budú spomaľovať potenciál ekonomického rastu, keď budú odčerpávať zdroje, ktoré by mohli byť inak použité na investície (vrátane investícií do výstavby nových energetických zdrojov).
