Rok 2020 sa stal prvým, keď investície do ESG orientovaných fondov prekročili bilión dolárov. Vyplýva to z dát zozbieraných spoločnosťou Morningstar. ESG znamená Environmental, Social a Governance – ide teda o fondy, ktoré pri analýze rizík a možnosti rastu neposudzujú len finančné faktory, ale aj ekologické a sociálne vplyvy a spôsob riadenia spoločnosti. Nie je za tým len snaha investičných fondov správať sa zodpovedne, ale najmä rastúci tlak jednotlivých investorov, ktorí jednak chcú prispieť k zlepšeniu spoločnej budúcnosti, ale tiež nechcú byť spájaní s firmami či odvetviami, ktoré sa nesprávajú ekologicky.
Aj 20 percentám slovenských a 26 percentám českých dolárových milionárov záleží na ekologickej zodpovednosti a trvale udržateľnom rozvoji ako na investičnom hľadisku. Ak sa odmyslí investovanie, tak tieto faktory berie všeobecne do úvahy až 89 percent slovenských a 86 percent českých boháčov. Vyplýva to z prieskumu J&T BANKA Wealth Report.
„V otázke odpadového hospodárstva, recyklácie alebo rozvoja obnoviteľných zdrojov energie sa dolároví milionári zhodujú s populáciou na nutnosti venovať sa týmto oblastiam do budúcnosti a aktívne situáciu riešiť,“ uvádza sa v prieskume. „Naproti tomu ekológia je viac otázka, ktorou sa zaoberá populácia. V tejto oblasti spája úspešných s populáciou len potreba projektov na boj so suchom a zadržania vody v krajine. Riešenie klimatických zmien či zelené budovy sú potom omnoho viac preferované zo strany populácie. Akoby si dolároví milionári viac uvedomovali, že na riešenie globálnych ekologických problémov a klimatických zmien nemajú dostatočnú moc, a sústredia sa preto oveľa viac na lokálne projekty,“ dodáva prieskum J&T BANKA Wealth Report. Podľa neho sa 37 percent slovenských milionárov domnieva, že recyklácia a likvidácia odpadu patrí medzi oblasti, ktorým má zmysel sa v budúcnosti venovať. Len o percento menej tam zaraďuje aj rozvoj obnoviteľných zdrojov a energie. Riešenie klimatických zmien tam radí 22 percent slovenských boháčov, projekty na boj so suchom 15 percent a zelené budovy 10 percent úspešných ľudí zo Slovenska.
Pandémia brzdí snahu
V Európskej únii kladú dôraz na zelené investície nielen jednotliví investori, ale aj oficiálne inštitúcie. Všetky snahy však čiastočne zbrzdil nástup pandémie. Zelený mal byť pôvodne aj reštart európskej ekonomiky po koronakríze. Z dohody o fonde obnovy a o budúcom európskom rozpočte, ktorú vlani v auguste dosiahli lídri 27 členských štátov EÚ, však niektoré dôležité veci vypadli. Najzávažnejšia je taxonómia zelených investícií. Ide o nástroj, pomocou ktorého môžu členské štáty určiť, či sú zamýšľané investície v súlade s cieľmi Parížskeho dohovoru. Zároveň mal tento systém klasifikácie investícií zaručiť, že tretina z rozpočtu EÚ pôjde skutočne na podporu klímy. Európskej komisii sa však tieto pravidlá zelených investícií nepodarilo schváliť ani na konci januára. Predloženie návrhu musela opäť odložiť pre hrozbu veta zo strany desiatich členských štátov vrátane Slovenska. Ako uviedol portál euractiv, tieto štáty žiadajú zmiernenie limitov pre zemný plyn.
Ďalšia zlá správa pre zelené investície prišla vo februári z Nemecka. Hnací motor európskej ekonomiky nedokázal dodržať požiadavky EÚ. Iba 22 percent z balíka vyčleneného na obnovu ekonomiky ide na zelené projekty. Naopak, 36 percent nesie riziko alebo má priamo negatívny vplyv na životné prostredie.
