Kryptomeny si od roku 2019 systematicky uzurpovali opäť viac pozornosti, keď sa ich ceny vrátili k rastu po kolapse v predchádzajúcom období. Dupľom to platilo po koronadne na jar 2020, keď sa masívne odrazili a v niektorých prípadoch sa ich hodnota miestami viac ako zdesaťnásobila v čase dosahovania maxím na jeseň 2021 pri spustení obchodovania viacerých ETF fondov naviazaných na bitcoin ako najznámejšiu a najväčšiu z nich. Čoraz viac investorov, predovšetkým z mladšej generácie, ich začalo vnímať ako akési „zlato 21. storočia“, novodobý bezpečný prístav, ktorý dokáže poskytnúť ochranu kapitálu pred jeho znehodnocovaním mimoriadne expanzívnou politikou centrálnych bánk ľudovo označovanou ako tlačenie peňazí. Takýto názor získaval na dôveryhodnosti, keď sa klasickému zlatu napriek kvantitatívnemu uvoľňovaniu a záporným reálnym úrokovým sadzbám príliš nedarilo. Na rozdiel od kryptomien.
Potvrdzujú to aj prieskumy J&T BANKY. Kým vo Wealth Reporte z roku 2017 len jedno percento opýtaných slovenských milionárov si myslelo, že kryptomeny sú zaujímavá investícia z hľadiska návratnosti, a v roku 2019 ich boli stále len štyri percentá, v minulom roku sa ich podiel zvýšil až na 26 percent.
Na druhej strane hodnotenie zaujímavosti investície a samotná investícia do daného aktíva sú dve rozdielne veci. Vyše osem z desiatich dolárových milionárov podľa najnovšieho Wealth Reportu nemalo žiadnu expozíciu voči kryptomenám. A len u dvoch percent bohatých tvoria viac ako päť percent majetku. Aj tí milionári, ktorí sa o kryptomeny zaujímajú a pripúšťajú, že im úplne alebo aspoň čiastočne rozumejú, majú totiž veľké pochybnosti o ich zmysle a väčšina z nich si myslí, že ide o bublinu a nedokážu efektívne plniť funkcie peňazí. Argumentujú, že pri takej enormnej volatilite sotva môžu slúžiť ako prostriedok výmeny a zúčtovacia jednotka. Nedostatočná je platobná kapacita, ktorá nestačí súčasne bežne používaným platobným systémom. Navyše im chýba dostatočná história, aby mohli byť označené za uchovávateľa hodnoty, ktorý ju dokáže preniesť na ďalšie generácie.
Obrovským problémom a investičnou slabinou kryptomien je náročnosť až nemožnosť odhadu vývoja ich cien na základe štandardných finančných analýz či makromodelov, keďže im chýba akákoľvek podkladová ekonomika či úrokový diferenciál voči iným menám. Všetko je založené len na (ne)dôvere k nim, ktorá môže byť premenlivá a prchavá. Bitcoin a podobné kryptomeny ako technologické rarity tak skeptikmi nie sú považovaná za investície, ale špekulácie ekvivalentné stávke v rulete kasína na to, či padne červená alebo čierna.
Skutočných kryptonadšencov je medzi dolárovými milionármi na Slovensku len necelá štvrtina. Väčšina z nich sa však zaujíma najmä o technológiu blockchainu, na ktorej fungujú a ktorú považujú za disruptívnu so svetlou budúcnosťou, a do mien ako takých nevkladajú peniaze. Zhruba rovnaké percento boháčov sa naopak zaujíma výlučne o kryptomeny ako investíciu, pričom 20 percent z nich v dotazníku uviedlo, že za prebudením záujmu stojí prostredie nulových úrokových sadzieb.
Nech bude vývoj na trhu kryptomien akýkoľvek, zásadný vplyv na majetok slovenských dolárových milionárov to mať nebude. Pre minimálnu expozíciu ich nezabolel ani 50+ percentný pád cien kryptomien na prelome rokov, čím len potvrdili svoju povesť volatilných a nepredvídateľných aktív.
