Až 57 percent slovenských dolárových milionárov označilo mimoriadne dynamický rast spotrebiteľských cien ako hrozbu číslo jeden pre ich bohatstvo. Vskutku, tempo rastu inflácie u nás sa začalo značne zrýchľovať od polovice minulého roka, za čím stáli najmä vyššie ceny energií a potravín pri narušených dodávateľských reťazcoch v dôsledku najrôznejších koronareštrikcií. Ani začiatkom tohto roka pritom zdražovanie nepoľavuje, keď dochádza k skokovému rastu regulovaných cien (tepla, elektriny, plynu) a miera medziročnej inflácie sa blíži k dvojciferným úrovniam.
Naratív dočasnosti inflácie šírený najmä centrálnymi bankami postupne stráca kredibilitu a koniec koncov aj ECB musela de facto priznať, že jej predpovede sa nenaplnia. Vyšší rast spotrebiteľských cien bude mať zrejme trvalejší charakter oproti pôvodným predpokladom, keď sú prognózy rastu spotrebiteľských cien posúvané stále nahor. A to nielen na úrovni eurozóny, ale aj samotného Slovenska. Navyše, aj keď v budúcnosti príde k decelerácii inflácie a jej takpovediac znormálneniu do želaných menovopolitických mantinelov, bude znamenať len to, že cenová hladina ostane zastabilizovaná na vyšších úrovniach. Teda v rétorike menovej politiky, kde stabilita sa rovná dvojpercentný rast zo strednodobého hľadiska.
Prakticky všetci opýtaní slovenskí milionári podľa prieskumu J&T BANKY predpokladajú, že v tomto roku bude (priemerná) inflácia minimálne na úrovni troch percent, čo je minimálne o polovicu vyššia úroveň, ako je cieľ ECB, a bude to znamenať, že inflácia sa vyrovná minimálne úrovni minulého roka s 3,2-percentným tempom. Zhruba dve tretiny milionárov pritom očakávajú, že rast spotrebiteľských cien bude nezvyčajne vysoký, až na úrovni okolo piatich percent. Aktuálne pritom konsenzy hovoria o tom, že tempo rastu cien u nás by malo dosiahnuť až šesťpercentnú dynamiku. Myslíme si, že ak by sme sa pýtali milionárov dnes, početnosť odpovedí hovoriacich o vysokej inflácii by sa zvýšila v porovnaní s jeseňou 2021 rovnako ako napríklad posun odhadovanej inflácie Národnou bankou Slovenska v priebehu tejto periódy.
Mnohí milionári s ekonomickým vzdelaním si uvedomujú, že na Slovensku sa inflácia bude krotiť ťažko, jednak preto, že väčšina jej príčin je externá a nemá na ne reálne páky ani vláda a v podstate ani centrálna banka. Navyše, menová politika sa bude zrejme sprísňovať len veľmi pomaly a neadekvátne slovenskej realite, keď ECB bude brať do úvahy krehký stav konkurencieschopnosti a vysoké dlhy periférnych krajín.
Vysoká inflácia predstavuje pritom pre majetok (nielen) bohatých Slovákov, ktorí sú predovšetkým podnikatelia či manažéri firiem, dvojaký problém. Po prvé, rýchlo ohlodáva kúpnu silu voľného kapitálu a znižuje reálnu hodnotu akýchkoľvek aktív, ktoré nedokážu držať krok so všeobecným rastom cenovej hladiny. Po druhé, má negatívny vplyv na ich podnikanie, keď spravidla ovplyvňuje dopyt po výrobkoch a službách, a môže znížiť ziskové marže v prípade nemožnosti preniesť zvýšené ceny vstupov do výsledných cien.
Dodatočný problém predstavuje inflácia podľa 86 percent milionárov aj zo sociálneho pohľadu. Najviac totiž ohrozuje ľudí s nižšími príjmami, ako napríklad slobodné matky či dôchodcov, ktorí väčšinu svojich príjmov dávajú na spotrebu, navyše potraviny a náklady na bývanie, ktoré najviac prispievajú k rastu inflácie, tvoria väčšiu časť spotrebného koša ako u osôb s vyššími príjmami.
Samotní slovenskí milionári sa voči inflácii chránia investovaním do rizikovejších aktív, predovšetkým do nehnuteľností a akcií. Väčšina z nich tvrdí, že vyhľadáva a bude vyhľadávať také investície, pri ktorých možno očakávať výnos vyšší, ako je miera inflácie. Teda investície s vyšším rizikom v prospech vyššieho potenciálneho zhodnotenia z dlhodobého hľadiska. Aj preto len málo z nich predpokladá, že zvýšené inflačné tlaky znížia reálnu hodnotu ich investícií.