Až 81 percent slovenských dolárových milionárov povedalo, že Európska únia mala zohrávať zásadnejšiu úlohu v obmedzení dosahu pandémie koronavírusu na hospodárstvo jednotlivých členských krajín. Takmer osem z desiatich majetných Slovákov si myslí, že Brusel konal pomaly pri vypuknutí koronašoku.
Na jednej strane EÚ konala len toľko, koľko jej kompetencie umožnili, a zásadne nebola príliš spomalená, na druhej strane bude vždy existovať priestor na diškurz, či v rámci daných mantinelov nemohla konať ešte lepšie. Veď už v apríli 2020 vytvorila tri celoúniové záchranné siete na podporu zamestnanosti, úvery pre firmy a cez euroval aj kreditné linky pre samotné členské krajiny v celkovej výške 540 miliárd eur.
Iste, nie je to veľa v porovnaní so Spojenými štátmi, špeciálne v pomere k HDP, no na druhej strane gro najrôznejších stimulov a opatrení v hospodárskej aj zdravotníckej oblasti bolo v kompetencii národných vlád, ktoré sa s tým rôzne úspešne popasovali.
Únia takisto v rámci svojich oprávnení prispela k spomaleniu šírenia covidu-19 rôznymi koordinačnými opatreniami ohľadne cestovania či na poli zdravotných expertov, podporila zdrojmi výskum a vývoj vakcín a následne spoločným obstarávaním zabezpečila vakcíny jednotlivým členským krajinám.
Na druhej strane v mnohých týchto oblastiach možno vidieť aj zlyhania, napríklad pri stanovovaní nesprávnych priorít pri obstarávaní vakcín v podobe dôrazu na nízku cenu a trvania na zodpovednosti výrobcov, čo vyústilo do mimoriadne pomalých dodávok vakcín, následného pomalého tempa vakcinácie a nutnosti predlžovania lockdownov, čo boli ekonomicky mimoriadne nákladné opatrenia. A stáli v konečnom dôsledku viac, ako keby Brusel zaplatil za vakcíny vyššie ceny, no dostal by ich rýchlejšie.
Ako veľký krok, špeciálne predstaviteľmi EÚ, ale aj jednotlivých členských krajín, je v reakcii na koronašok vnímané aj schválenie veľkého plánu obnovy Next Generation EÚ v objeme 750 miliárd eur. Bude však znamenať rast prerozdeľovania vo forme nenávratných grantov z jadra únie do ekonomicky slabšej a spravidla aj zadlženejšie periférie. Zdroje budú pritom získavané spoločnou emisiou dlhopisov EÚ, za ktoré budú spoločne ručiť všetky členské krajiny. Doteraz pritom nie je zrejmé, odkiaľ zoberie EÚ prostriedky na splácanie tohto plánu. Zdá sa však, že to bude zavedením spoločných európskych daní, ktoré budú priamym príjmom rozpočtu EÚ.
Navyše, kým Spojené štáty prijali aj rýchlo implementovali už niekoľko gigantických fiškálnych balíčkov, plán obnovy Next Generation, ktorého súčasťou je aj digitálna transformácia prechod na zelenšiu ekonomiku, ešte len čaká na uvedenie do praxe a s bezprostrednou odpoveďou na koronakrízu nemá veľa spoločného. Pritom špeciálne v prípade krízy platí, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Nemožno sa čudovať rozčarovanosti slovenských dolárových milionárov, z ktorých sú mnohí biznismeni, z pomalosti postupu Bruselu. Druhá strana mince však hovorí, že na tomto postupe sa dohodli všetky členské krajiny únie.
Len približne štyria z desiatich slovenských milionárov súhlasia so spoločným európskymi daňami a s rastom prerozdeľovania medzi jednotlivými krajinami a až 55 percent opýtaných nesúhlasí so spoločným ručením aj za dlhy krajín, ktoré sa predtým správali fiškálne nezodpovedne a nerobili reformy na zvyšovanie konkurencieschopnosti.
Aj preto existuje rozpoltenosť medzi milionármi ohľadne smerovania EÚ k federácii, ktoré by otvorilo priestor na ešte väčšie rozdeľovanie peňazí z bohatšieho severu k chudobnejšiemu juhu. Nevnímajú to ako spôsob posilnenia konkurencieschopnosti a vybudovania silnejšieho postavenia vo svete, špeciálne, keď z Bruselu cítiť tlaky na vyššie regulácie a príklon k silnému sociálnemu štátu. Navyše, mnohí naši (nielen) milionári sa necítia euroobčanmi. Bratislavčania majú pramálo spoločné napríklad s Viedenčanmi, hoci tieto mestá sú vzdialené vzdušnou čiarou ani nie 60 kilometrov. Existujú medzi nimi obrovské kultúrne, zvykové a jazykové diverzity. Pre bohatých Slovákov preto nie je samozrejmé dotovať zo svojho rozpočtu Portugalca alebo Gréka len preto, že obaja sú súčasťou hospodárskej a menovej únie, hoci nemajú problém prispieť Vranovčanovi či obyvateľovi Lučenca.
To je dôvod, prečo sa až 70 percent našich milionárov prikláňa k názoru, že EÚ by mala byť len hospodárskou úniou na čele so spoločným bezbariérovým trhom bez politickej nadstavby. Koniec koncov, mnoho milionárov si uvedomuje historické svedectvo, že decentralizované riešenia sa ukázali efektívnejšie ako odovzdávanie kompetencií centru a snahy o reguláciu a harmonizáciu „zhora“. Francúzsko-nemecké smerovanie k centralistickému riadeniu eurozóny a federalizmu tak vnímajú ako riziko.
