Slovenskí milionári majú vysoký sklon k spoločenskej zodpovednosti

Novinky09.02.2021
Ekologickú zodpovednosť, sociálnu ohľaduplnosť a spoločensky zodpovedné riadenie, teda ESG kritériá, podporujú slovenskí dolároví milionári nielen ako podnikatelia a investori, ale aj z občianskeho pohľadu. Vyplýva to z prieskumu J&T BANKA Wealth Report 2020.

Nielen firmy pri podnikaní, ale aj spoločnosť ako celok sa v ostatných rokoch začína čoraz viac zamýšľať nad dosahom svojich činností na životné prostredie a svoje sociálne okolie. Do popredia sa dostávajú otázky udržateľného rozvoja bez negatívnych ekologických dosahov, etickej podnikovej kultúry a riadenia, ktoré neberie do úvahy len maximalizáciu trhovej hodnoty, ale aj férový prístup k zákazníkom či zamestnancom a lokálnemu prostrediu pôsobenia firmy, vyhranenie sa voči korupcii, predchádzanie konfliktu záujmov alebo odmietanie zneužívania detskej práce. Všetky tieto kritériá sú zhrnuté v ESG štandardoch, čo je anglická skratka Environmental, Social and Governance.

Väčšina spoločnosti súhlasí, že ak sa neurobia kroky k spomaľovaniu globálneho otepľovania, bude to mať katastrofálne následky na životné prostredie a ľudstvo ako také. Veď len podľa Swiss Re Institute sa za ostatných 30 rokov poistné straty z prírodných katastrof súvisiacich so zmenou klímy po úprave o infláciu zdvadsaťnásobili a za poslednú dekádu dosiahli ročne 65 miliárd dolárov. Podľa Svetového obchodného fóra patria medzi najväčšie globálne riziká práve klimatické otázky na čele s extrémnym počasím, zlyhaním boja proti klimatickým zmenám či stratou biodiverzity.

Ekologickú zodpovednosť a s ňou spätý trvale udržateľný rozvoj berie vo všeobecnosti do úvahy až 89 percent slovenských bohatých, predovšetkým z uhla pohľadu zákazníka a spotrebiteľa. Zdôvodňujú to aj tým, že je to znakom moderného prístupu a takpovediac súčasného nastavenia spoločnosti ako takej. Navyše, špeciálne pri podnikaní a investovaní ide o trend, za ktorým je dopyt a ktorý sa bude tešiť aj veľkej vládnej podpore či možným daňovým úľavám.

Sociálne otázky, ktoré berú firmy a bohatí ľudia, ktorí stoja na ich čele, čoraz častejšie do úvahy, sa týkajú najmä vzťahov so svojím okolím. Ide hlavne o veci firemnej kultúry a faktory, ktoré vplývajú na zamestnancov, zákazníkov či dodávateľov. Firmy by mali primerane zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených a nesústrediť sa len na svoje zisky za akúkoľvek cenu. Napríklad poskytovať rôzne nepeňažné benefity zamestnancom, podporovať ich rozvoj a vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť nad rámec zákona, nediskriminovať ich na základe pohlavia či rasy, odmietať detskú prácu a porušovanie ľudských práv či presadzovať politiku prevencie sexuálneho obťažovania. Stále dôležitejšia je aj otázka lokálpatriotizmu a podpora lokálnych komunít napríklad formou dobrovoľníctva či (nielen) finančná podpora rôznych spoločensky zodpovedných projektov, ako napríklad výstavba detských ihrísk či športovísk. Do tejto kategórie patria aj etické vzťahy s dodávateľmi, ich férové odmeňovania, ale aj spotrebiteľská prívetivosť a ústretovosť. Rádovo 9 z 10 slovenských dolárových milionárov berie väčšinu z týchto kritérií do úvahy, najmä z občianskeho spotrebiteľského hľadiska a podnikateľského uhla pohľadu.

Faktor riadenia spoločností v rámci spoločenskej zodpovednosti zahŕňa najmä manažment spoločností, jeho postoj voči akcionárom a transparentný spôsob komunikácie s nimi, vyhýbanie sa konfliktom záujmov, nevyužívanie politických konexií či úplatkov na získanie neférových výhod. Dôležité je aj vymedzovanie sa voči korupcii, autoritatívnym režimom či platenie daní v skutočnom mieste podnikania. Do úvahy by mala byť braná prehľadná vlastnícka štruktúra a presné účtovníctvo.

Pozitívnym faktorom zvyšujúcim ESG skóre je tiež spôsob odmeňovania manažmentu na základe metrík dlhodobého rastu hodnoty firiem a nie na základe krátkodobých kritérií zvýšenia zisku v príslušnom roku. Až 89 percent dolárových milionárov na Slovensku prihliada vo všeobecnosti na transparentné podnikanie a prehľadnú vlastnícku štruktúru, pre 82 percent je dôležité platenie daní v mieste reálneho podnikania a pre 74 percent je dôležité vyhýbanie sa spolupráci s nedemokratickými režimami.

Zaujímavosťou je, že slovenskí milionári pri podnikaní či investovaní berú len málo do úvahy vyrovnané zastúpenie žien a mužov vo vedení firiem, čo si dáva za cieľ, spolu s väčším zastúpením menším, či už z rastového hľadiska, alebo hľadiska sexuálnej orientácie, čoraz viac spoločností. Zdá sa, že slovenskí bohatí nehľadia na presné percento mužov či žien v manažmente firiem, dôležitejšie sú schopnosti a kompetencie kandidátov.

Teória hovorí, že firmám, ktoré operujú podľa ESG princípov, by sa malo dariť lepšie z dlhodobého hľadiska ako konkurencii, a ostatné štatistiky tiež vyvracajú mýtus, že daňou sociálne zodpovedných investícií je ich nižšia návratnosť. Aj preto sa s nimi bohatí Slováci stotožňujú.