Kedy sa podľa milionárov zotaví ekonomika z koronakrízy?

Novinky16.12.2020
Takmer dve tretiny slovenských dolárových milionárov očakávajú podľa J&T BANKA Wealth Reportu 2020, že lokálna ekonomika vymaže všetky straty spojené s pandémiou koronavírusu najneskôr v roku 2023. Teda neskôr ako globálna ekonomika, ktorá by mala prekonať úroveň konca roka 2019 už v priebehu budúceho roka. Zrejme si uvedomujú, že hlavní obchodní partneri Slovenska v rámci EÚ, od ktorých je výsostne závislé, sa budú odrážať pomerne pozvoľne a tempo ich oživovania bude zaostávať za globálnym priemerom. Navyše berú do úvahy aj veľké medzery v manažmente krízy vládnymi autoritami.

Prvýkrát v histórii zasiahla pandémia takmer synchrónne všetky najväčšie a najdôležitejšie ekonomické regióny sveta. Reštriktívne opatrenia vlád na spomalenie šírenia nebezpečného koronavírusu spôsobili rekordný kolaps ekonomickej aktivity, najväčší od druhej svetovej vojny, keď globálne HDP kleslo medziročne rádovo takmer o 10 percent v druhom kvartáli, ktorý možno označiť za dno koronašoku. Slovenská ekonomika počas obdobia apríl – jún zaznamenala vyše 12-percentnú kontrakciu pri páde ekonomiky eurozóny takmer o 15 percent oproti rovnakému obdobiu roka 2019.

Všetky hlavné ekonomiky sveta, s výnimkou Číny, kde sa vírus objavil ako prvý a ktorá ho dokázala efektívne skrotiť, zaznamenávajú v každom štvrťroku medziročný pokles rastu, keď sa po letnom uvoľňovaní reštrikcií a odraze museli obnoviť prísnejšie obmedzenia sociálneho odstupu v dôsledku príchodu druhej vlny pandémie. Za celý rok 2020 by sa globálna ekonomika mala zmenšiť približne o štyri percentá pri poklese amerického hospodárstva o 3,5 percenta, eurozóny približne o osem percent a slovenskej ekonomiky približne o sedem až osem percent. Samotná Čína ako svetová ekonomická dvojka by mala v práve sa končiacom roku rásť približne o dve percentá.

Rekordne krátka recesia

Ak by centrálne banky a vlády rýchlo neprijali rekordne veľké menové a fiškálne stimuly s cieľom tlmiť negatívny dosah ochorenia COVID-19 na ekonomické subjekty, kontrakcia globálnej ekonomiky by bola ešte horšia, pravdepodobne viac ako dvojnásobná. Aj vďaka týmto opatreniam a prispôsobeniu sa na novú koronarealitu pri čiastočnom uvoľnení reštrikcií sociálneho odstupu už pred letom začala globálna ekonomika vykazovať prvé známky oživovania a na medzikvartálnej báze dokázala v treťom štvrťroku rásť a podarí sa jej to zrejme aj v samotnom závere roka. Z technického hľadiska sa tak recesia skončila už v lete a bola rekordne krátka, keď trvala len dva štvrťroky.

Vďaka objaveniu vakcíny proti COVIDU-19 a následnej masívnej vakcinácii populácie v kombinácii s pokračovaním už spomínaných veľkých menových a fiškálnych stimulov by sa mala globálna ekonomika vrátiť v budúcom roku k rastu, ktorý by mal presiahnuť päťpercentné tempo, najrýchlejšie od roku 2010. Obnova by mala teda mať tvar podobný písmenu „V“ a predcovidové úrovne by mala agregátne svetová ekonomika dosiahnuť už približne v polovici budúceho roka, keď ju potiahne najmä Ázia na čele s Indiou a Čínou, dve z piatich najväčších ekonomík sveta s takmer 10-percentnými rastmi. Samotné vyspelé krajiny však vygumujú straty z pandémie až v roku 2022.

Aká bude obnova

Aj väčšina slovenských milionárov predpokladá pomerne rýchle mazanie strát slovenskej ekonomiky. Až 22 percent z nich očakáva, že sa dostane na predpandemické úrovne v priebehu roka 2022 pri predikcii véčkovej obnovy, čo predstavuje aj aktuálny konsenzus medzi ekonómami. Optimizmus môže plynúť aj z faktu, že išlo „len“ o zdravotnú krízu, ktorá nemala pôvod v nerovnováhach ekonomického systému. Navyše slovenská ekonomika má vysoký podiel cyklického priemyslu na čele s automobilovým sektorom. To by pri reštarte ekonomickej aktivity malo rastu dodávať forsáž pri odloženom dopyte. Ďalších 40 percent milionárov si myslí, že slovenská ekonomika sa zotaví skôr v tvare písmena „U“ až v roku 2023. Za týmto skeptickejším výhľadom môže stáť kombinácia viacerých faktorov. Prvým je mismanažment covidovej krízy vládnymi autoritami spolu s mimoriadne nízkou fiškálnou podporou, jednou z najnižších v rámci vyspelých krajín, a veľkou byrokraciou pri čerpaní podpory ekonomickými subjektmi. Druhým môže byť skutočnosť, že naša ekonomika je prepojená pupočnou šnúrou na ekonomicky neflexibilnú EÚ so silnými sociálnymi štátmi a vysokými reguláciami, ktoré budú hodenou kotvou pri odraze ekonomickej aktivity v celej Európe napriek veľkým plánom s Fondom obnovy EÚ. Možno aj preto až 26 percent milionárov predikuje problémovú obnovu v tvare písmena „L“.